Keď Helge zistili rakovinu, vôbec ju to neprekvapilo. Len sucho skonštatovala, že na niečo predsa dôjsť musí. Helga na svojej rakovine poctivo pracovala takpovediac odjakživa. Rozčuľovala sa pre maličkosti, bola taký ten samoštartovací typ, ktorý sa vedel rozohniť do absolútneho maxima. Pre kraviny. Chcela zachraňovať svet. A fajčila. Bolo ťažké...

Hneď, keď som ho uvidela, podlomili sa mi kolená. S úsmevom som k nemu vykročila a privítala ho ako správna hostiteľka. Predstavil sa veľmi zábavne, pevne mi stisol ruku a pošepol, či si ma môže rezervovať na celý večer.

-Ahoj Zora. Kam sa rútiš? - Zbadám za plotom svoju kamarátku a objektívne najkrajšiu ženu v okolí.

 Pohovor

16.04.2018

Pozerám cez okno električky na nebo. Zaťahuje sa. Budem sa viesť ešte asi pol-hoďky. Ak začne pršať, budem kričať. Veď dnes malo byť slnečno. Hovoril včera Iľko na Markíze a potvrdil to aj Jurčovič na JOJke. Dnes už fakt človek nemôže veriť médiám. Mali by im strhnúť prémie. Veď držím tie mraky na uzde, nie? Keď som to predpovedal celému...

Vierka

05.04.2018

Niekto chodí na stretávky zo strednej zaspomínať si, niekto sa chce vytiahnuť, a mne sa práve teraz hrozne nechcelo počúvať sprosté povrchné drísty. Spomaľovala som krok, až som skoro zastala. Načo sa tam, dočerta, trepem - na výstavu? Nevideli ma 10 rokov, nemusia ma vidieť ďalej. "Ahoj Vierka" začula som za chrbtom hlas našej triednej. "Vyzeráš...

Sedím na chodbe a je mi nanič. Mala by som utiecť, porozmýšľať, pouvažovať a nie takto, že hŕr a hneď na potrat. Najviac ma štve, že ma do toho tlačí Roman. Manipuluje mnou a dúfa, že si to nevšimnem. To jeho "Máš pred sebou ťažké skúšky, potom štátnice, diplomovku, predsa si nebudeš komplikovať život" - mi ide na nervy. Mala...

Celý život čakám na krízu. Určite raz príde. Majú ju všetci. Mama mi hovorieva: - len blázon čaká iba dobré.

Anna milovala hory, modrú oblohu, trblietajúci sa sneh. Z času na čas, sa jej takto podarilo dostať sa z Popradu a vyvetrať sa. Ráno bývalo v Tatrách málo ľudí. Zaklonila hlavu a nechala lúče slnka, aby jej zohrievali tvár.

Keď som bola malá, ocko si ma často posadil na plecia, behal so mnou, až kým som nevýskala od radosti. Alebo som mu sedela na kolenách a rozprávali sme si vymyslené rozprávky.