Keď nevera visí vo vzduchu

29.04.2018

Hneď, keď som ho uvidela, podlomili sa mi kolená. S úsmevom som k nemu vykročila a privítala ho ako správna hostiteľka. Predstavil sa veľmi zábavne, pevne mi stisol ruku a pošepol, či si ma môže rezervovať na celý večer.

"Ale ja tu mám dnes veľa povinností".

Usmieval sa ako Belmondo a zjavne nebral moje slová vážne.

Iskry lietali na všetky strany. Ponáhľala som sa od neho akoby mi za pätami horelo. Spomenula som si na Maroša. Presne ten typ. Šarm, vtip a iskrenie. Padajúce záclony, garniže a stropy. A potom plač, smútok a depresia.

"Dovoľte, aby som všetkých privítala na dnešnej prezentácii. " Začala som rýchlo hovoriť. Všetci si sústredene robili poznámky. Mimovoľne som vnímala, kde sedí, ako dvíha k ústam šálku kávy, ako niečo šepce do ucha vedľa sediacej kolegyni.

"Ďakujem za pozornosť!" Ukončila som prednášku a pridala sa s úľavou k skupinke svojich kolegov. Niekto mi dal do ruky pohár, usmievala som sa, konverzovala a celý čas som ho nervózne čakala.

Keď som za chrbtom počula jeho hlas, musela som v duchu rátať násobilku, len aby som sa k nemu neotočila prirýchlo. Požiadal ma o tanec.

Odmietla som. Zúrivo som si recitovala Mor ho. Šéf sa pristavil a poďakoval mi za dobre odvedenú prácu. Začala som sa cítiť ako hus na pekáči. Len ma ešte podliať vodou, nechať podusiť a podávať s kvalitným červeným vínom.

Zaťala som päste a nenápadne sa vytratila zadným vchodom. Mávla som na taxík. Do poslednej chvíle som bola nervózna. Čo ak sa objaví a ja mu neodolám? Vyskúša si na mne jednu zo svojich osvedčených metód a potom ma odhodí ako jednorazovú žiletku. Tak ako Maroš kedysi.

"Ahoj, ako bolo?" Privítal ma doma muž a ja som mu s úľavou nastavila líce. Som v prístave.

"Dáš si so mnou pohárik ginu?"

"Jasné, potrebujem vyplaviť adrenalín!" Usmejem sa naňho a ľad v pohároch zacinká.