Ako prežiť návštevu gynekológa

Každé gynekologické vyšetrenie je pre mňa traumatizujúce. Nezáleží, či sa jedná o bežnú preventívnu prehliadku alebo vyšetrenie počas tehotenstva či v šestonedelí, vždy mám pocit, že mi počas návštevy gynekológa klesá IQ a stúpa tlak. Spočiatku som tento úkaz pripisovala svojej prílišnej hanblivosti, veď aj prezliecť sa v spoločnej dámskej šatni alebo zájsť do sauny, bol pre mňa odjakživa problém, ale postupom času, som samu seba presvedčila, že chyba je v nich.

V gynekológoch. Za celú svoju existenciu som nestretla ani jednu ženu gynekologičku, ale samých chlapov. Akoby ich toto povolanie priťahovalo.

Prekážajú mi ich dotieravé otázky o dátumoch, vadia mi ich pohľady na moje prsia, ktoré ohmatávajú pod priehľadnou zámienkou, že tam mám určite niekde niečo skryté, čo možno rastie a bujnie. Skrátka, tieto vyšetrenia absolvujem vždy so škrípaním zubov a keďže si v gynekologickej ordinácii pravidelne neviem spomenúť nielen na dátum svojho narodenia, ale ani na dátumy narodení vlastných detí, nosím na kartičke napísané všetky možné i nemožné dátumy, na ktoré by sa ma mohol gynekológ opýtať. Vždy sa ma však neomylne opýta na niečo, čo na kartičke nemám, aj keď si ju starostlivo pripravujem niekoľko dní vopred. Naposledy to bola záludná otázka : "Koľko máte rokov, pani Borová?", na ktorú som rýchlo nevedela nájsť odpoveď. Predsa len, počítanie spamäti mi nikdy nešlo a tak som vyhŕkla, čo mi prvé napadlo : "Dvadsaťsedem," načo sa môj gynekológ úprimne rozosmial. Pridala som sa k nemu. Nebudem mu predsa kaziť náladu a až po chvíli som si uvedomila, že toľko som mala, keď sa mi narodil najstarší syn, ktorý už navštevuje univerzitu.

Ako hovorím, v každej gynekologickej ambulancii sa mi rapídne zníži inteligencia a premieňam sa na akúsi hysterickú hlupaňu, ktorú sama nespoznávam a ktorá nie je schopná zosmoliť jednoduchú odpoveď na úplne jednoduchú otázku.

Napríklad, ako sa cítite. Ako sa asi môžete cítiť, keď musíte vyliezť na kozu, rozčapiť tam nohy a počas toho, ako sa vám kovové náradie zabára hlboko do útrob a umelé svetlo vám prudko svieti do očí, máte odpovedať na rôzne nezmyselné otázky.

"Dátum poslednej periódy?"

"Absolvovali ste niekedy potrat?"

"Máte vyoperovaný vaječník?"

"V ktorom roku ste mali zápal?"

Vy sa snažíte žmúriť oči, odpovedať správne a zároveň sa nezamýšľať nad tým, prečo lekár hmká a krúti hlavou. V opačnom prípade sa už vidíte na onkológii alebo na cintoríne. V poslednom čase vždy odchádzam z ambulancie s chuťou dať si preventívne vybrať všetky orgány, ktoré má pani s kosou v obľube. Urobila som si aj štatistiku, aby som v tom mala poriadok. Takže, ak by som sa chcela zbaviť tých nemožných preventívnych prehliadok a zároveň paralyzujúceho strachu, čo a kde možno číha, mala by som si dať vyoperovať : maternicu, vaječníky, prsia, pľúca, hrubé črevo, pankreas a mozog. Keďže okrem gynekológov nemám rada ani anesteziológov, preventívne operácie som zavrhla. A na najbližšiu návštevu gynekológa si so sebou vezmem ploskačku Becherovky.

Keď budem zas pôsobiť ako absolventka pomocnej školy, nech mám aspoň dobrú náladu.

Otvorila svoju šatníkovú skriňu. Bola taká veľká, že do nej celá mohla vojsť. Rozhliadla sa po svojich starých šatách. Na vešiakoch sa vynímali všetky jej minulé životy. Ružové naivné obdobie, potom biele a žlté, blúzky s kvetmi a volánmi. Kedysi v nich bola neodolateľná. Idealistka s hlavou v oblakoch.

Poznali sa celý život, v materskej škôlke sa bili o bábiky, v prvej triede si kradli pastelky, v puberte si závideli prsia. Pomáhali si, hovorili tajomstvá, niekedy si išli na nervy. Ich priateľstvo prešlo všetkým. Keď študovali, neboli už v takom intenzívnom kontakte, písali si listy, videli sa letmo cez prázdniny. Stačila však chvíľa, pár viet a...

Herci z Bratislavy nehrajú v Poprade každý deň. Tešila som sa na pani herečku Milku Vášáryovú, na pána Kňažka, na pána Lasicu a na hlboký kultúrny zážitok. Veľmi ma ani nezaujímalo, akú hru budú hrať.( Wiliam Douglas Home : Rybárik Kráľovský). Hlavne, že prídu a zahrajú. A zahrali. Bol to herecký koncert, aj som sa zasmiala, aj som sa zabavila,...

Moja dcéra dnes nechcela ísť so mnou na cintorín. Celá ceremónia so zapaľovaním svetielok a nosením kvetov na hroby sa jej zdá čudná. Nechce byť toho súčasťou. Najprv som sa hnevala, potom som vysvetľovala, nakoniec som zmĺkla a nechala ju doma pred telkou.

Bola som rozhodnutá sa s tebou rozísť. Vadilo mi veľa vecí, ale najviac tvoja ukecanosť. Ak sa dalo niečo povedať dvoma vetami, ty si bol o tom schopný rečniť dve hodiny.

Hanin útek

21.10.2019

"Nenávidím ťa." Tereza si zúrivo utierala slzy. "Ako môžeš teraz odísť a takto ma tu nechať?"

Slavo mal rád svoje potvorky a viaceré si doma aj choval, čo Jane nevadilo ani zďaleka tak ako jeho predchádzajúcim známostiam, najmä preto, že si pavúky, bzdochy ani motýle, ktoré sa v ich domácnosti vyskytovala naozaj hojne, poväčšine vôbec nevšímala. A ak náhodou nejakú háveď zbadala, rozhodne jej to nespôsobilo nervový šok alebo hysterický...

© 2018 Gréta Fábryová. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!