O Gaji, ktorá všetko zabúdala a ktorú aj tak všetci milovali

Gajina zábudlivosť bola povestná. Pravidelne zabúdala veci v čistiarni, auto v servise, či vrátiť knihy do knižnice. Častokrát s úsmevom priateľom pri večeri rozprávala, že by určite už dávno bola milionárkou, keby pravidelne nezabudla, kde založila výherný los alebo lístok zo športky. Keď potom vyhlasovali vylosované čísla a Gaja všetkých presviedčala, že sú to celkom určite tie čísla, ktoré pred týždňom podala a že len musia nájsť ten výherný lístok, jej najbližší už snívali o cestách okolo sveta, jachtách, diamantoch a letoch na Mesiac, až kým Gaja po niekoľkodňovom hektickom hľadaní neuznala, že výherný lístok jej musel niekto v nestráženej chvíli odcudziť, a že sa teda z cesty na Mesiac alebo z novej jachty, budú zrejme tešiť iní.

Gajina rodina bola už našťastie za tie roky vytrénovaná a disponovala značnou odolnosťou voči Gajiných nedostatkom. Jej rodičia, súrodenci, deti i manžel si zvykli, že v Gajinom ponímaní sa vianočné obdarúvanie pod stromčekom končilo vzrušujúcou niekoľko hodinovou hrou zima-teplejšie-horí, keď  členovia rodiny pátrali po celom dome a v pote tváre sa snažili vydedukovať, kde im mohla Gaja pred polrokom darčeky asi poskrývať. Zo skúsenosti vedeli, že v prípade Gajiných skrýš darčekov neplatila žiadna logika ani zdravý rozum, nakoľko schovanie darčeka záviselo po á od toho koľko mala Gaja práve na vymyslenie skrýše času a po bé od faktu, nakoľko bola sústredená na činnosť, ktorú práve robila. Ak mal obdarúvaný smolu, bolo celkom možné nájsť skvelý román na pôjde v starej krabici alebo poslednú počítačovú vychytávku v komore medzi zaváranými uhorkami. Často sa tiež stávalo, že pri štedrovečernom hľadaní sa záhadne našli skvelé a Gajou dávno oplakané darčeky z minulých rokov, ktoré mali len tú chybu, že deti z nich dávno vyrástli, prípadne prestali byť aktuálne - ťažko sa totiž tešiť zo síce dizajnového a krásnymi fotkami ozvláštneného, ale predsa len starého a neaktuálneho diára alebo z expirovanej poukážky na nákup kozmetiky či prepadnutých lístkov na muzikál. Napriek týmto drobným mrzutostiam, deti i dospelí Gajine darčeky milovali. Mali totiž tú neopakovateľnú vlastnosť, že boli originálne, nápadité a adresované na mieru obdarovanému. Od Gaji ste nemohli očakávať nič predvídateľné, jej darčeky v sebe skrývali tajomstvá a ich skryté čaro ste často odhalili až po čase. Rada svojich blízkych obdarúvala nezvyčajnými umeleckými predmetmi alebo dielami či najnovšími technickými vymoženosťami, z ktorých sa v prvej chvíli obdarovanému zježili všetky vlasy na hlave a až po čase prišiel obrazu, vôni, klobúku alebo high-tech slúchadlám na chuť.  Svojich blízkych  tiež rada šokovala výletmi a zážitkami, či už to bol splav divokej rieky, let balónom alebo víkendový pobyt na farme motýľov.

Navyše, každý, kto Gaju trochu bližšie poznal, vedel, že jej zábudlivosť a roztržitosť sú zdrojom jej ustavičného žartovania na vlastný účet. Je ťažké hnevať sa na niekoho, kto si od vás po susedsky príde požičať nožnice na strihanie živého plota a nevracia vám ich celé mesiace v úprimnom presvedčení, že svoj živý plot strihá náradím medzičasom kúpeným v železiarstve, ktoré spokojne leží nepoužité a zabalené v garáži a keď na to dotyčný zhodou okolností príde, stane sa to zdrojom takého úprimného smiechu a vtipkovania pri ich vracaní, že sa chtiac-nechtiac musíte aj vy tejto historke zasmiať a keďže je taká šialená, ani na sekundu nepochybujete, že musí byť pravdivá.

Samozrejme, sem-tam sa Gaji vinou jej zamyslenosti stávali veci menej úsmevné, keď sa napríklad dobíjala do cudzieho bytu a keď jej otvoril cudzí muž, spýtala sa ho: "Čo tu robíte?" tak sugestívne, že dotyčný sám zaváhal, či sa náhodou nepomýlil a neobýva omylom Gajin byt, v dôsledku čoho jej ustúpil z dverí a keď sa Gaja ako naštartovaná fúria obťažkaná dvoma plnými nákupnými taškami chystala vstúpiť, zablikalo jej niekde v podvedomí, že sa tento muž nápadne podobá na onoho milého pána, čo odkúpil ich byt tesne pred tým, než sa s celou rodinou presťahovali do novopostaveného domu. Tento jej postreh ešte podtrhli dve vyľakané detské tváre, ktoré sa vynorili spoza mužových nôh a ktoré sa ani v najmenšom nepodobali na jej vlastné deti.

Gaji v takýchto chvíľach bývalo horúco. Ale nakoniec sa dostala k slovu jej prívetivá a dobrosrdečná povaha a tak dotyčnému pánovi spolu s ospravedlnením venovala koňak zakúpený v ten deň ako darček pre inštalatéra a vystrašeným deťom rozdala čokoládky určené pre jej vlastné deti.

Horšie bolo, ak v dôsledku svojej roztržitosti, Gaja zabudla na niečo naozaj dôležité. Na vianočné vystúpenie syna, manželove narodeniny alebo maminu preventívnu prehliadku. Proti takýmto prípadom si vybudovala dômyselnú sieť upozornení v telefóne, blikaní v počítači a zakúpila si aj celé balenie zvýrazňovačov, ktorými si vyfarbila dôležité dátumy a časy v diári. Problémom však bolo, že sa jej často a práve v najnevhodnejšiu dobu vybíjal telefón, že si diár často zabudla na neznámom mieste a musela len dúfať, že jej ho poctivý nálezca vráti, čo sa prekvapivo opakovane stávalo, keďže na prvej strane Gajinho diára pozornosť pútala úpenlivá modlitba, aby sa jej diár vrátil, keďže bez neho bude dlhú dobu načisto stratená, v čom naozaj ani trochu nepreháňala.

Gaja bola jednoducho živel.....(úryvok z novoprirpavovanej knihy).