Predať,či nepredať?

03.11.2019

"Mali by sme to predať, sú to len samé staré haraburdy."

"Predať? Veď by sa babka v hrobe obracala."


"A čo s tým chceš ako robiť? Budeš tu chodiť každý víkend a vetrať chalúpku, kosiť záhradu a vyhadzovať všetko tie čaravachy?" Marta zúrivo kopla do zhrdzaveného bicykla.

Jana pozrela na sestru. Akoby zabudla na všetko to pekné, čo tu zažili.

"Ten bicykel napríklad by som natrela naružovo a bol by z neho pekný stojan na kvety."

"Stojan na kvety? Šibe ti?" Martina pragmatickosť bola únavná. Jana vytiahla mobil a chvíľu hľadala na instagrame. "Pozri, takýto! Videla som to v jednom malom penzióniku."

Marta sa zadívala na fotku a potom si sadla na klát. "Aj mne tu bude za tým smutno, Janka, ale musíme mať predsa zdravý rozum. Takto ti to poviem. Mne sa nechce. Chcem cez víkend oddychovať. S deťmi doma v sobotu upraceme za dve hodinky a potom môžem popíjať kávičku, vyložiť si nohy a písať. Chápeš? Žiadne teriganie sa niekam a potom víkend plný otročiny."

Jana pokrčila plecami. "Mňa by bavilo vymýšľať, ako to tu skrášliť. A moji chlapci by sa aspoň naučili rúbať drevo, kosiť a šplhať po stromoch."

------------------------------------------------------------------------

"Mami, mohli by sme ísť v sobotu  na chalupu k tete Janke?"

"Už zasa? Čo tam preboha budete robiť?"

"Vieš aká je to zábava, mami? Teta Janka nám dovolí maľovať dom aj plot. A môžeme vysádzať nové stromčeky a kvety. Mamííí, no tak."

"A ocko, čo na to povedal? " Vzdychla Marta rezignovane. "Ocko je za! Pôjdu s ujom Dušom zas na huby, vraj tam minule videli pásť sa srnky na jednej skrytej čistinke. Vieš, aké sú srnky krásne?" Marta pozrela svojej dcérke do očí.

"Viem! No tak dobre. Ale nech ste o pol pobalené."

Marta vstala od novín a kávy a začala sa prezliekať.

"Ty ideš s nami, mami? A čo tvoj rozpísaný román?"

"Počká. Tete Jane niekto musí pomôcť navariť pre toľko hladných krkov."