Hanin útek

21.10.2019

"Nenávidím ťa." Tereza si zúrivo utierala slzy. "Ako môžeš teraz odísť a takto ma tu nechať?"

Hana zapla svoj kufor a pobozkala neter. Tereza v údive nad sestrinou neústupčivosťou začala trieskať taniermi. Hana si obliekla myší kožúšok, čo jej ostal po babke, a zabuchla dvere.

Babka Hane prvýkrát povedala, že ju do neba nevezmú, keď si ostrihala vlasy. Keď lozila po stromoch, dlhé vlasy jej zavadzali a zachytávali sa jej v konároch. Babka zúrila, že sú jej nanič všetky stužky, sponky a gumičky, čo Hane nakúpila, aby na ňu neukazovali prstom. Tereza sa poslušne dala česať a obliekať ako bábika, ona bola babkinou útechou.

Nebo Hanu nikdy nelákalo. Všetci tí anjeli sa na obrazoch tvárili ako nafetovaní. Aj pán farár Hane pripadal akoby tajne šnupal. Nemal ju rád. Cítil, že na rozdiel od Terezy, mu Hana neverila ani slovo. Stále sa len usmieval a hovoril somariny, že Pán Boh sa o vás postará, všetci ste dietky božie. Hana však mala pocit, že ony dve s Terezou rozhodne dietky božie neboli. Neboli ničie dietky, iba babkine vnučky. Otec a mama v tom svojom večnom záťahu ani nepostrehli, že sa narodili, že rástli alebo že nebodaj niečo potrebovali.

Vždy si s Terezou hovorili, že sa vydajú za chlapcov s rodokmeňom. Vedeli, že existujú rodiny, kde sa hrá na klavír a kde sa vás pýtajú, či si prosíte múčnik. Snívali o takej rodine a banovali, že sa do takej nenarodili.

U nich doma bol stále krik, hádky, neporiadok. Jediná pokojná v ich dome bola babka. Ona varila, nakupovala, prala. Ju jedinú zaujímalo, či majú vnučky všetko do školy, či si majú čo obuť alebo obliecť.

Babka bola nešťastná, keď sa Tereza vydala za Jeba. Krásny chlap. Len v hlave to nemal v poriadku. Babke sa nepáčil. Mala rada pokoj. Najväčší pokoj bol, keď bol otec na týždňovkách. Vtedy mama nepila, nosila babke celú výplatu a často sa smiala. Mama sa vedela úžasne smiať. Celým srdcom. Hane bolo hneď akosi lepšie, keď počula mamu smiať sa. Len čo sa otec vrátil z týždňovky, mama sa dosmiala. Hane niekedy prišlo na um, aká bola vlastne škoda, že otec nebol na týždňovkách častejšie. Väčšinou to bolo vtedy, keď ho odniekiaľ vyhodili. "Nafúkal a letel." Tak to hovorievala mama susedám. Potom bol urazený, nadával, že ho ešte budú prosiť, že takého pracanta nenájdu len tak a išiel vždy na týždňovku. Vtedy si babka, mama, aj oni dve s Terezou trochu vydýchli. Nanešťastie to vždy trvalo len krátko a otec sa vzápätí zamestnal niekde nablízku, aby na ne dával pozor.

Dozerať potreboval hlavne na mamu, ktorú musel strážiť aby sa mu - ako hovoril -"nezabehla."

Na Terezu mal otec slabosť, lebo sa naňho podobala. Nebol k nej milší, ale nikdy na ňu, na rozdiel od Hany a mamy, nezdvihol ruku. Terezu bil Jebo. Akoby každá žena z rodiny potrebovala niekoho, kto ju bude hlušiť. Keď ju zbil prvýkrát, bola v ôsmom mesiaci a babka sa tak rozčúlila, že dostala infarkt. Pochovali ju vedľa mamy. Tesne pred tým, než Tereza predčasne porodila.

(úryvok z knihy Do neba ma nevezmú, knihu možno zakúpiť na https://www.pantarhei.sk/knihy/beletria/slovenska-beletria/do-neba-ma-nevezmu.html ) 

© 2018 Gréta Fábryová. Všetky práva vyhradené.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!