Príbehy Považského Sokolca

22.02.2020

Svet sa zmenšuje, čas plynie rýchlejšie. Ani na ospalom vidieku neuniknete chápadlám globalizácie a genius loci mizne v nenávratne.

Ak radi čítate knihy s humorným podtónom plné vtipu, irónie a originálnych poínt, Lukáš Luk a jeho štýl písania vás nadchne. Vo svojej knihe opisuje príbehy obyčajných ľudí - obvvateľov neexistujúcej dediny a prostredníctvom irónie a zveličovania dokáže vystavať zaujímavý dej jednotlivých mikropríbehov. Jeho postavičky z dedinského prostredia majú veľa chýb, poukazuje na ich slabosti, ale jeho pohľad je láskavý a chápajúci. Spoznáme Agnesu Riedlovú, matku troch dcér, ktorá okrem ustavičného upratovania rozdeleného podľa neúprosnej chronológie, má jediný životný cieľ : šťastie svojich dcér, pre ktoré je ochotná aj veľa urobiť. A tak neváha najmladšej dcére vyhliadnuť a zaplatiť milenca, len aby ju dostala od kníh, štúdia, cestovania a podobných výmyslov, ktoré podľa nej mladému dievčaťu nepristanú. Mladé dievča sa má dobre vydať a rodiť deti, to je Agnese jasné a pre tento cieľ je ochotná obetovať čokoľvek.

Ďalšou zaujímavou postavou je Stano Lipár, ktorý sa rozhodne venovať novej životnej filozofii zameranej na dosiahnutí spokojnosti a celý svoj doterajší život hodí za hlavu, aby sa mohol naplno ponoriť do štúdia tohto učenia.

"Stano Lipár pravdepodobne zošalel. Dal výpoveď v mraziarňach, kde dlhé roky zahrieval výhodné miesto vedúceho skladu polievkových zmesí a vykročil v ústrety neistej budúcnosti samoživiteľa. Zásadné životné rozhodnutie úzko súviselo s jeho vnútorným prerodom, ktorý ho zasiahol znenazdajky, bez predchádzajúceho varovania a plnou silou.

Na dosiahnutie spokojnosti podľa nového učenia potrebujete vo svojej blízkosti mať strom, tučnú ženu, vyvýšené miesto, rožný dobytok, ohnisko, strunový nástroj a podľa možnosti musíte byť nahý."

V knihe sa zoznámime aj so zvedavou klebetnicou Betou Máčalovou, ako vo svojom úctyhodnom veku (do osemdesiatky jej chýba len jeden rok), podrobne mapuje život v dedine a jej ostrému zraku neujde nikto a nič, takže sú viacerí obyvatelia Považského Sokolca presvedčení, že po jej smrti nastane v dedine zrejme "koniec sveta".

Autor v knihe pomocou miestami až satirického zobrazenia poukazuje na ľudskú závisť, ohováranie, dedinské klebety a zveličovanie:

"Straty na životoch a škody na majetku boli podľa dôveryhodných sokolských zdrojov v prvý deň po udalosti hrôzostrašné. (...) V krátkom čase sa množstvo nebožtíkov postupne znižovalo a utrpené škody klesali, až sa situácia ustálila niekde blízko skutočnosti."

Vďaka pestrej škále postáv a ich charakterových zvláštností sa Lukášovi Lukovi darí ukázať obraz života meniaci sa pod vplyvom globalizácie, snahy obyvateľov prispôsobiť sa "novej dobe" a zároveň veľmi vydarene a vtipne odhaľuje, že vonkajšia zmena alebo jej predstieranie nedokáže prekryť neochotu ľudí zmeniť svoje zaužívané názory a postoje. A hoci autor dej svojej knihy umiestnil na vidiek, malomeštiacke názory, na ktoré poukázal spolu so skostnatenosťou myslenia, sú rovnaké všade - na dedine i vo veľkomeste, na Slovensku i hocikde inde na svete.

Kniha Lukáša Luka je pretkaná absurdným humorom, ale aj presnou a dobre mierenou kritikou ľudskej obmedzenosti a predsudkov. Miestami sa človek musí smiať, miestami vás šokuje autorova invenčnosť a prvky magického realizmu, ktoré sa v príbehoch neraz objavia a dej "woodyallenovsky" vypointujú úplne iným smerom, než aký by ste očakávali.

A práve prekvapivé a nečakané pointy patria k najsilnejším miestam knihy a robia z Príbehov Považského Sokolca priam magický zážitok